Pozrel som na hodinky: 16:22. Mám ešte čas, ale nemohol som si pomôcť, nie je vari jedno, či chodím ako bez duše po izbe, alebo budem čakať pred motelom?

Obzrel som sa na nenápadnú, bielu budovu s modrým nápisom. Koľkokrát sme sem s Viktorom šli? Nemám šajnu. Prestal som to počítať niekde pri sedemnástke...

Znovu som si z vrecka vtiahol telefón: 16:25.

Vzdychol som a zvesil hlavu. Mám pocit, že toto bude tá najdlhšia polhodina v mojom živote.

Oprel som sa o nízky múrik pri živom plote. Čas prejde. Síce sa tých tridsať minút môže zdať dlhých, nakoniec sa ale dočkám. Ibaže čo potom?

Premýšľal som nad tým, odkedy mi pípla správa. Čo mu poviem? A čo chce on povedať mne?

Ronny povedal, že ma Viktor miluje. Že je o tom presvedčený. Ale to je jediný.

Spomienka na jeho reakciu v nemocnici mi ostala vypálená v pamäti. Moje priznanie ním ani nepohlo. Absolútne mu to nebránilo vyhodiť ma bez mihnutia oka. Tak prečo sa chce so mnou stretnúť?

Pootáčal som hlavu na obe strany ulice, ale stále som ho nikde nevidel a tak som sa opäť pozrel na hodinky: 16:33.

Bože, nevedieť čo ma čaká je v tejto chvíli to najhoršie mučenie. Chce sa zmieriť? Uznať, že som urobil dobre? Alebo mi znovu vynadať? Chce sa rozísť?

Skrútil som sa v náhlom kŕči, ktorý mi zovrel žalúdok. Asi sa čochvíľa povraciam.

„Hoj, si v poriadku?“ ozvalo sa neďaleko mňa, až mnou myklo a okamžite som sa narovnal.

Je možné, že som ho nezaregistroval prichádzať!? Som to ja ale úbožiak.

„Ahoj,“ odzdravil som po chvíli. Prebehol som po ňom očami. Vyzeral podstatne lepšie.

Obe oči mal otvorené, iba jemný, zelenkavý nádych pokožky okolo pravého oka naznačoval nedávnu modrinu. Na čele mu začínala pomaly blednúť jazva, pekne sa mu zacelila. Nos mal mierne vychýlený doprava, ale doktorom sa ho podarilo dať vcelku pekne dokopy.

„Vyzeráš dobre,“ podvihol som kútiky v jemnom úsmeve. Neodpovedal, ale odtrhol odomňa svoje prenikavé oči a zahľadel sa na motel.

Mal oblečené rifľové trištvrťáky a pekné, biele tričko pri ktorom vynikla jeho opálená pokožka.

Vydýchol som – ako je možné, že tento nádherný muž si začal práve so mnou? A je vôbec možné, že som to ja tak pohnojil?

„Pôjdeme?“ vytrhol ma z myšlienok a seba ľútosti.

„Iste,“ prikývol som. „Kam?“

Povytiahol obočie. „Dnu predsa.“

Aj ja som sa pozrel na budovu motelu. „Chceš ísť dnu?“ spýtal som sa prekvapene. Myslel som si, že si tu chce dať iba zraz, nie že by sme šli aj do izby. Pri tom poznaní sa mi svojvoľne zrýchlil dych a bolo mi teplejšie, než pred niekoľkými sekundami.

Som stratený prípad, v mysli som nás už videl v zmierovacom objatí, ako ho pokladám na posteľ...

„Určite bude lepšie mať súkromie na rozhovor, nie?“ zrušil ma.

„Jasné,“ hlesol som rýchlo a vydal sa za ním.

Myslím, že tá recepčná už ani nebola prekvapená, keď sme si išli objednať izbu. V momente, ako sa za nami zatvorili dvere som však ostal nesvoj.

Postával som pri stolíku s rukami vo vreckách nohavíc, zatiaľ čo Viktor prešiel nenútene k posteli a sadol si.

„Budeš tam stáť?“ spýtal sa ma mierne ostrým hlasom.

Nevedel som, čo mám robiť a tak som len pokrčil plecami, ale bližšie k nemu som nešiel. Cítil som sa ako zbabelec. A právom, som zbabelec.

Bál som sa toho, čo mi chce povedať, aj toho, čo potom bude nasledovať. Jeho postoj, aj hlas totiž nenasvedčovali, že by prišiel v mieri.

„Nikolas,“ znovu som sa strhol a pozrel sa naňho.

Vlnité, hnedé vlasy mu mierne padali do očí a ja som si až teraz uvedomil, ako veľmi mu podrástli od nášho prvého stretnutia v ich kuchyni. Upieral na mňa jasný pohľad a mnou prešla mierna triaška.

„Neviem, ako mám začať,“ prešiel si rukou po zátylku, stále ma prepaľujúc pohľadom.

„Cítil som, že keď sa nestretneme, bol by to koniec,“ pokračoval. „A ja nechcem, aby to takto skončilo.“

„Ja vôbec nechcem, aby to skončilo,“ trúfol som si povedať. Viktor sa na mňa usmial a mne sa znovu v bruchu rozleteli motýle, až sa mi zatrepal žalúdok.

„Viktor,“ nadýchol som sa a prešiel o dva kroky bližšie k nemu. „Mrzí ma, čo sa stalo. Nemal som...“

„Nie,“ postavil sa a prekrížil si ruky na prsiach. „Nechcem už počúvať tvoje ospravedlnenia, napísal si mi prepáč toľkokrát, že to nespočítam, aj keby som chcel. Je mi jasné, že ťa mrzí, že som prišiel o peniaze.“

Vzdychol si, natiahol sa ku mne a pohladil ma hánkami pravej ruky po líci.

„Popravde, je to aj moja chyba. Bol som chamtivý. Nemusel som staviť všetky svoje úspory, úplne by stačila tisícka a mal by som dosť na školné aj ubytovanie, ale ja neviem, kedy prestať. Videl som sa oslobodený od otčima, sebestačný a voľný. Mohol by som robiť iba to, po čom túžim,“ oči sa mu mierne zaleskli a on sa rýchlo pozrel inam.

„Také pochabé sny,“ roztrasene sa zasmial, aby zamaskoval príval emócií.

„Viki,“ chytil som ho za zápästie a prinútil pozrieť sa na mňa. „Nechcem počúvať, ako tu zhadzuješ svoje sny a ciele. Všetko, čo si pre ich splnenie obetoval, na úkor svojho pohodlia, svojho zdravia...nedokážem ti ani povedať, ako veľmi ťa za to rešpektujem. Rovnako ako všetko, čo si spravil.“

Pokrútil hlavou. „Bolo to k ničomu. Teraz mi neostáva nič iné, len dokončiť školu a..“

„Môžeš predsa začať odznova!“ nadšením som zvýšil hlas a mierne si ho k sebe pritiahol. „Sme mladý, nie je nič stratené.“

Upieral na mňa vážny pohľad a v očiach sa mu na sekundu mihlo niečo, ako bolesť, ale bolo to preč skôr, než som si to stihol riadne všimnúť. Potom pohľad sklopil.

„Máš pravdu, ja viem. Ale nie je to také jednoduché, ako si myslíš. Po tom všetkom ma otčim, ani Ronald nespustia z očí.“

Nevedel som, čo mu na to mám povedať. Pustil som ho a v hrudi zase pocítil prázdnotu.

„Nikolas,“ oslovil ma.

Jeho hlas, ten barytón, ktorý použil, bol pre mňa ako balzam na dušu.

Mimovoľne som sa usmial. Tak veľmi som túžil znovu ho počuť.

„Áno?“ práve vďaka tónu jeho hlasu som sa odvážil pohladiť ho po ramene.

Mykol očami do boku a na chvíľu zaváhal, než sa nakoniec znovu ozval. „To, čo si povedal v nemocnici...“

Zovrelo mi srdce – a je to tu.

„Áno?“ zopakoval som.

„Je to pravda?“

Prešiel som bližšie k nemu a rukami ho objal okolo pliec. Cítil som, ako sa mi pod nohami znovu objavuje pevná pôda, ako preberám iniciatívu, ako sa vzduch plní feromónmi.

„Milujem ťa, Viktor,“ povedal som zreteľne a nahlas.

Zdvihol hlavu a pozrel sa na mňa pohľadom, ktorý som veľmi dobre poznal. Bol plný túžby a väčšinou sa končil dlhým, vášnivým milovaním. Stáli sme tam v objatí a hľadeli na seba, kým som si všimol, ako očami vyhľadal moje pery.

Usmial som sa a niekde v mojom vnútri sa zachvela struna, ktorá prechádzala celým mojim telom a rozbrnela ho.

Sklonil som sa a jemne, veľmi, veľmi precízne som ho pobozkal. Objal ma okolo krku, vplietol mi prsty do vlasov a s jemným vzdychom ma vpustil do vnútra. Naše jazyky sa zvítali ako dvaja starý známi, čo aj boli.

Viktor sa na mňa natlačil telom a objal ma ešte pevnejšie, až som pocítil každé svoje rebro. Prehĺbil som bozk, zatiahol ho jemne za vlasy a tým ho donútil jemne zakloniť hlavu.

Odtrhol som sa od jeho pier a pozrel sa mu do tváre. „Netušíš, ako veľmi som sa o teba bál,“ sklonil som sa k jeho krku a prisal sa mu naň, „a ako veľmi si mi chýbal,“ pokračoval som po jeho tepne, dolu, až som narazil na okraj trička.

Urobil som krok dopredu a nasmeroval ho k posteli. Neprotestoval, iba sa ma držal a dovolil mi, aby som ho chrbtom nežne položil na periny. Ruky mi zablúdili pod jeho tričko, vyhrnul som ho a dotýkal sa jeho pokožky, vankúšikmi prstov som prechádzal po jednotlivých rysoch svalov.

Viktorova hruď sa začala rýchlejšie zdvíhať, naše spoločné vzrušenie bolo v izbe takmer hmatateľné. Začal som mu svaly omývať jazykom, pomaly som po ňom prechádzal šteklivo špičkou, až v rukách zovrel obliečky.

Nadýchol som sa s hlavou sklonenou k jeho bruchu a vsal som do seba jeho vôňu. Privrel som oči a rukami skĺzol po jeho bokoch až k bedrám. Natiahol som sa ku gombíku jeho nohavíc, chcem ho ochutnať. Potrebujem ho cítiť!

Skôr však, než sa moje prsty prebili cez jeho nohavice, položil mi na ne svoje dlane.

„Nikolas.“

Pozrel som sa na naňho, prekvapený intenzitou jeho hlasu. Pery mal jemne opuchnuté z mojich bozkov, ale pohľad mal jasný.

„Miluješ ma?“ spýtal sa.

Trochu ma tou otázkou zarazil, ale bez zaváhania som odpovedal: „Isteže.“

Posadil sa a tým ma od seba jemne odtlačil.

„Ako to vieš?“

„Čo ako viem?“

„Že je to naozaj láska a nie len vášeň.“

„Eh...“ ako viem, že je to láska? No, to je ťažká otázka.

„Proste...“ začal som, ale on ma prerušil.

„Ak ma naozaj miluješ, niečo pre mňa spravíš.“

Prezrel som si jeho tvár, ale mal v nej nečitateľný výraz.

„Tentokrát ťa pomilujem ja,“ povedal pevným hlasom.

Ostal som naňho hľadieť, absolútne šokovaný jeho požiadavkou.

„Ty nechceš?“ naklonil hlavu.

„Ja..“

„Viem, že máš z toho strach. Neviem síce prečo, ale je to pravda, však?“

Na okamih som zaváhal, ale nakoniec som prikývol. Trochu sa pousmial.

„Asi si si to nikdy nevšimol, ale vždy, keď sme sa milovali a ja som rukami zablúdil k tvojmu zadku, stuhol si.“

Vytiahol som obočie. „Vážne?“

Prikývol. „Pochopil som, ako ťa desí myšlienka, že by si ten dole mohol byť ty. Ale nezdá sa ti to nespravodlivé?“

„Čože?“

„Ja som nikdy s nikým iným nebol a predsa si ma žiadal, aby som bol ten dolu.“

„A ty si súhlasil.“

Uhol pohľadom. „Súhlasil, to je pravda,“ znovu sa na mňa pozrel prižmúrenými očami. „To však neznamená, že ma prešla túžba držať ťa a privlastniť si ťa,“ naklonil sa ku mne a nosom sa mi ošuchol o ucho. „Naplniť ťa,“ šepol mi doň, až ma ztriaslo.

Odtiahol sa odo mňa a nechal svoju tvár len pár centimetrov od tej mojej. Prechádzal som mu ju očami, akoby som si chcel zapamätať každý jej centimeter, každú jeho črtu.

Trhane som sa nadýchol. Je to pravda, mám z toho strach. Neviem prečo, ale je to tak. Ale...s kým, keď nie s ním? Milujem ho, prvýkrát v živote..nie. Vlastne som sa zamiloval druhýkrát v živote...ibaže do toho istého muža. Zamiloval som sa do chlapca, ktorý mi ukradol môj prvý bozk a potom do muža, ktorý mne, prvému, dovolil, aby som si ho celého zobral. Prečo by som mu to nemal dovoliť aj ja?

Navzdory môjmu scvrknutému žalúdku a napnutému telu, som potichu vyslovil: „Dobre.“

Viktorovi sa na perách objavil víťazoslávny, spokojný úsmev a zdalo sa, že na nič iné ani nečakal.

Chytil ma okolo krku a pritiahol si ma na svoje telo. Držal ma pevne a dovolil mojim rukách, ktoré chvíľu otáľali, aby sa mu napokon rozbehli po tele.

Tričká sme si vyzliekli navzájom, túžili sme, aby sa naša koža o seba trela. Nemohol som si pomôcť, automaticky som prevzal vedenie, hladil som ho na všetkých jeho citlivých miestach, vtisol som mu bozk na vnútorné zápästie, kde som cítil jeho tep cez tenkú kožu a on sa prehol v páse, akoby sa mi snažil povedať, že už to pomaly nevydrží.

S lačným úsmevom som sa k nemu sklonil, avšak on to využil, prevážil ma a ja som sa zrazu ocitol pod ním.

Bol to on, ktorý sa mi prvý prebil pod kraťase, na jeden ťah mi ich dal dolu a bez akýchkoľvek ďalších okolkov si ma celého vzal do úst.

Prehol som sa a zatvoril oči. Bože, je úžasný....

Presne to som potreboval, jeho vôňa mi napĺňala nos a pod rukami sa mi šmýkali jeho hebké vlasy. Silno ma vsal, až mnou prešiel kŕč a ja som bez ďalšieho, čo i len najmenšieho varovania môjho tela proste vyvrcholil.

Sila orgazmu ma vtlačila do perín, mozog mi naplnili endorfíny. Tentokrát som to bol ja, ktorý v pästiach podvedome stískal prestieradlá. Vydýchol som, uspokojený a uvoľnený.

Však v momente, keď som pocítil Viktorove prsty, ako mi vkĺzli medzi moje polky, boli všetky tieto pocity preč.

„Viki...“

„Neboj sa,“ povedal, siahol do vrecka svojich trištvrťákov a vytiahol malý balíček lubrikantu. Usmial sa na mňa. „Som pripravený.“

Znovu som vo svojom vnútri pocítil nepríjemné zachvenie, avšak miešajúce sa so vzrušením. Bol taký...sexi.

Nakláňal sa a sústredene si na ruku vytlačil trochu géli. Svaly sa mu napínali pri jednotlivých pohyboch.

Znovu som pocítil jeho prsty na mieste, kam mi ešte nikdy nikto nesiahal. Vycítil moju nervozitu, naklonil sa ku mne a bozkami sa ma snažil upokojiť a odviesť moju pozornosť od jeho prstov.

To bolo ale nemožné. Hoci bol jeho jazyk šikovný, šúchal sa o ten môj a kĺzal mi ním po perách, jeho prsty, ktoré sa snažili prebiť do môjho vnútra som odignorovať nedokázal.

Po pár minútach pochopil, že to po dobrom nepôjde a tak zatlačil, až do mňa vnikol jedným prstom.

Moje vnútro naplnil divný tlak a ja som mu nechty zaťal do ramien.

Pohyboval prstom do kruhu, aby si ma rozšíril, dobre som tú prípravu poznal. Nepomáhali už ani jeho šikovné bozky, jazyk som mal drevený a telo napnuté.

Vzdychol si, oblizol si pery a v momente, keď mi druhou rukou chytil penis, vnikol do mňa druhým prstom.

K plafónu som vyslal hlasný vzdych. Prekvapil som ním nie len jeho, ale aj sám seba. Zahryzol som si do zápästia, aby sa to už neopakovalo, avšak Viktor sa ku mne naklonil s úsmevom, aký som u neho ešte nevidel.

„No toto, Niki,“ pobozkal ma. „Dokážeš byť taký zvodný...“ začal ma honiť a pery držal kúsok od mojich, takže som nemal šancu dostať sa k svojim ústam a utlmiť ďalšie moje stony.

Natlačil sa viac medzi nohy, čím som ich od seba musel viac odtiahnuť a on zrýchlil pohyb ruky na mojom penise. Prsty v mojom vnútri sa začali pohybovať dnu – von.

Nemohol som sa ovládať, telo sa mi roztriaslo a navzdory všetkej mojej hrdosti a sebaovládaniu izbu napĺňali moje hlasné vzdychy, ktoré nabrali na intenzite ešte viac, keď našiel moju prostatu, vložil do mňa tretí prst, nemilosrdne nimi pohyboval a vždy vrazil do môjho najcitlivejšieho miesta.

Pocítil som, ako mi z úst vytiekli sliny, tak som hlavu naklonil na bok a rýchlo si ich utrel do prikrývky. Tlak narastal nie len v mojom konečníku, ale aj v mojom podbrušku. O chvíľu som prežil druhý, intenzívny orgazmus.

Vzdychal som, až som mal v krku úplne sucho a rozkašľal som sa. Len čo som trochu polapil dych, Viktor sa mi divoko prisal na ústa, vsal môj jazyk, hrýzol ma, nevnímajúc moje protesty.

„Nikolas,“ vydýchol mi do pier. „Chcem ťa, už sa nebudem krotiť.“

Stiahlo sa mi hrdlo. On sa doteraz krotil?

Chytil ma za boky a moje nohy si vyložil na ramená.

„V..Viktor...“ bál som sa.

Bol som nervózny, ale on sa na mňa pozrel pohľadom, v ktorom horel oheň. Priložil si svoje vzrušenie k môjmu rozdráždenému a citlivému konečníku.

Bol horúci, mohol som cítiť, ako pulzuje. Zobralo mi to z úst všetky slová.

Ostal som naňho hľadieť s doširoka otvorenými očami. Hladil mi stehná veľkými dlaňami a mňa to privádzalo do šialenstva. Znovu som stvrdol a on sa pohol.

Vošiel do mňa na jeden tvrdý príraz.

Celé telo sa mi prehlo a v pästiach som zovrel periny takou silou, až sa mi roztriasli. Bolo to..divné...divné a bolestivé.

Viktor sa pohol a bolesť mi vystrelila až do krížov.

„Nie!“ skríkol som roztraseným hlasom, ktorý som už ani nespoznával. „Ešte...ešte nie.“

Zastavil sa, počkal však naozaj iba chvíľu, kým zo mňa vyšiel skoro celý von a znovu tvrdo prirazil.

Bolelo to a štípalo. Nepáčilo sa mi to.

Hoci som cítil jeho teplo tak, ako ešte niekdy v živote tá bolesť....začal som sa pod ním hmýriť a keď som sa pohol panvou trochu doprava, z ničoho nič mnou prešla vlna akoby elektrického impulzu - Viktor prirazil na moje citlivé miesto.

Zvalil som sa späť na chrbát a vzdal sa.

Oddal som sa tým impulzom, ktoré sa mi v tele šírili s každým jeho ďalším prírazom. Bolesť, ktorá mi vystreľovala až do chrbtice sa začala strácať pod prívalom prichádzajúceho orgazmu – tretieho za jedno milovanie. To sa mi ešte nikdy nestalo.

Viktor sa začal rýchlo hýbať, sklonil sa ku mne a ja som ho v extáze objal rukami, aj nohami a v okamihu, keď som pocítil, ako do mňa prúdi jeho orgazmus som sa urobil aj ja.

Bol to divný pocit, keď do vás prúdi niečo horúce, cítite, ako sa to vo vás rozlieva a objímate chvejúce sa telo človeka, ktorého milujete.

Držal som ho pevne, rovnako ako on mňa. Na moment som sa s ním cítil ako jeden, boli sme si tak blízky, ako ešte nikdy.

Potom moje končatiny ochabli, skĺzli po jeho tele a ja som vyčerpane ostal ležať na posteli. Viktor si ľahol vedľa mňa, prudko oddychujúc.

Vychutnával som si jeho teplo vedľa môjho tela a chuť odznievajúceho orgazmu.

Ležal som na posteli a bál sa pohnúť. Akosi som vedel, čo bude nasledovať. Zdvihol som svoju ľavú ruku a videl som na svojom zápästí otisky vlastných zubov. Položil som ruku späť a pokúsil som sa poprezerať si vlastné telo, akonáhle som sa však pohol, ozvala sa bolesť. A to všetkého.

Od môjho vyčerpaného penisu, cez podbruško, ktoré sa mi napínalo, rovnako ako stehná a od mojej zadnej časti, cez kríže, hore až k chrbtici sa začínalo šíriť divné pálenie.

Viktor sa vedľa mňa postavil, prešiel k neďalekému stolíku, na ktorom boli papierové obrúsky a začal sa utierať.

S vypätím svojich posledných síl a s bolestivým syknutím sa mi podarilo posadiť sa.

Všimol som si na svojom tele niekoľko cucflekov, nohy sa mi začínali triasť a na čelo mi vybehol pot. Cítil som, ako zo mňa začínalo pomaly vytekať Viktorove semeno.

„Ah...“ hlesol som. Toto bolo pre mňa nové...

Viktor sa na mňa otočil a usmial sa. „Nevedel som, že vieš tak krásne vzdychať,“ povedal uštipačne.

„Ha, ha,“ odsekol som mu cynicky.

Pokúsil som sa pohnúť k okraju postele, ale bolesť, ktorá mi od konečníka vystreľovala do tela, mi to nedovolila.

„Ale nie...“ šepol som sám pre seba, keď som na bielych perinách, medzi mojimi nohami zbadal červené kvapky. Nie divu, že ma to tak štípalo.

„Viki, budem potrebovať, aby si mi pomohol do sprchy. Horúca voda by mi mala pomôcť upokojiť sa a uvolniť mi svaly.“

„Nie,“ ozval sa do ticha jeho pevný hlas.

Prekvapene som naňho pozrel. Bol pri dverách a práve si obliekal tričko. Upravil sa a natiahol si tenisky.

„Čo robíš?“ spýtal som sa zarazene.

„Vieš, Niki,“ prešiel ku mne a prebehol pohľadom po mojom nahom tele. Znovu sa na mňa usmial a potom si ku mne čupol. „Si krásny a sexi,“ povedal. „Už odvtedy, čo sme sa stretli v kuchyni si mi zamestnával myseľ. A ako šiel čas túžil som, stále viac a viac po tom mať ťa. A dnes,“ roztiahol ruky, „sa mi to konečne splnilo.“

Narovnal sa a mne sa rozbúchalo srdce.

Otočil sa mi chrbtom a prešiel k dverám.

„Stále si mi písal, ako veľmi ťa to mrzí,“ povedal ľadovým hlasom. „Že rozumieš, čo pre mňa môj sen znamenal, že rozumieš tej bolesti, ktorú si mi spôsobil, ale ako by si mohol?“ otočil sa ku mne. Jeho pohľad bol tvrdý, rovnako, ako jeho slová.

„Ako by si mohol chápať, ako to bolí, keď ťa zradí niekto, komu veríš a koho miluješ?“

Jeho otázka ostala visieť v tichu izby.

Nezmohol som sa na slovo. Iba som naňho hľadel.

Viktor sa nadýchol, až sa mu zdvihli ramená.

„Tak, teraz to vieš,“ znovu sa mi otočil chrbtom. „Už mi nevolaj, ani nepíš. Nechcem ťa viac vidieť. Je koniec.“

Potom otvoril dvere a s buchnutím ich za sebou zatvoril.

Hľadel som na ne, dlho. Bez slova, bez akejkoľvek snahy môjho mozgu pochopiť čokoľvek z toho, čo mi tu teraz povedal.

Rukou som zakrýval kvapky svojej vlastnej krvi, z konečníka mi vytekali zbytky Viktorovho orgazmu, ešte som na koži cítil jeho teplo, v izbe sa miešala jeho vôňa s vôňou nášho  nedávneho sexu.

A ja som tam len sedel a nemo hľadel na dvere, ktorými odišiel.