„Takže ja som vyvolený,“ skonštatoval Sam potom čo mu Matka všetko zopakovala, no stále neveril všetkému čo tu odznelo, ale fakt o nepríjemnej bolesti a sen, ktorý mal, boli až príliš reálne nato aby to nebola pravda. „A čo presne to znamená?“ Nikomu o sne zatiaľ nič nepovedal a ani to nemal v pláne, no stále keď sa pozrel na Ethana, tak sa červenal, čo ho dosť znervózňovalo.

„Nič konkrétne,“ oznámila Matka. Sam si vydýchol. Čakal, že mu povie niečo ako: Musíš nasadnúť na zázračného pegasa, odletieť na ňom do krajiny víl, odtiaľ vládnuť celému kúzelnému svetu a keď nastane čas, budeš sa musieť obetovať aby si zachránil ľudstvo.

„No mohlo by sa stať, že sa nečakane objaví nejaké ukrutné zlo, ktoré bude chcieť zničiť svet a vtedy by sa hodilo, aby si zakročil,“ oznámila Matka len - tak medzi rečou, pričom si zamyslene škrabala bradu. To fakt? Ako škodoradostná táto žena v skutočnosti je? A kto v dnešnej dobe ešte používa slovo ‚Ukrutné‘ ? Pomyslel si Sam.

„Aké zlo?“ hneď ako to vyslovil mal chuť streliť si facku. Ružový T-Rex Sam. T-Rex, ktorý tu chce všetko zmeniť na kvetinový záhon. Vynadal si chlapec v myšlienkach a zasa obrátil svoju pozornosť na Matku.

„To zlo sa doteraz objavovalo vždy ako osoba s nejakým druhom abnormálnej sily.“

„Doteraz? Takže ono tu už bolo?“ Samov pohľad sa nechtiac stretol s tým Ethanovým. Ihneď prudko otočil hlavu, akoby sa popálil, no Ethana to už prestávalo baviť.

„Je všetko v poriadku Sam?“ snažil sa zistiť čo mu je, no modroočko iba pokrútil hlavou. Ethanovi to ako odpoveď nestačilo, ale nechcel veľmi prerušovať Matku a tak to nechal tak.

„Bolo tu už veľa pokusov o zničenie sveta alebo prevzatie moci, no zatiaľ sa všetky podarilo úspešne odraziť. Väčšina z nich si však vypýtala nespočetne veľa obetí ako našich, tak aj vašich. Ja sama som prežila asi tri. Mohol by si ich poznať pod pojmami ‚Morová epidémia‘ a ‚Prvá a Druhá svetová vojna‘. Všetky si vypýtali obrovské množstvo ľudských obetí a ver mi, nie je to pekný pohľad.“ Sam tomu nemohol uveriť. Veď to by znamenalo, že ľudstvo ani len netuší pravdu, a žije celý čas v nevedomosti.

„Počkať, svetové vojny.....za to mohlo to vaše Zlo?“

„Áno. Prvá svetová vojna bola spôsobená mágom, ktorého sila spočívala v jeho hlase. Podstata bola v tom, že posadol najvplyvnejšie a najvhodnejšie osoby a svojím hlasom mu vsugeroval, čo chcel. Vtedy ho zastavil vyvolený, ktorý za to položil život.“ Sam ani len nežmurkol, tak veľmi ho šokovalo a zaujímalo čo Matka vravela. Odpovede sa mu síce nepáčili, no chcel vedieť viac. Najviac z toho všetkého ho desila a znechucovala predstava, že mu celý život klamali.

„A čo druhá?“ Matka si jednou rukou pomasírovala pravý spánok. Bolela ju z toho hlava. Predsa len má už svoj vek a doteraz viac ako deväťdesiat percent svojho času prespala. Takto dlho sa už dávno nesústredila.

„No vieš, druhá bola skoro rovnaká ako prvá až nato, že Zlu stačilo presvedčiť iba jedného človeka. Tomu potom predalo pečať, ktorá nútila ľudí ho nasledovať alebo proti nemu bojovať.“

„Takže ani obrana zo strany ostatných štátov nebola skutočná? “

„Áno, tí ľudia nevedeli čo robia. Väčšine tých čo vojnu prežili boli spomienky vzaté a vymenené za také, ktoré vykresľujú vojnu tak ako o nej viete vy. Tí, ktorým sa nové spomienky nedostali skončili v psychiatrických liečebniach.“ Miestnosťou sa rozľahlo ticho.

Sam nevedel ako má reagovať. Desila ho predstava o sile, ktorá by niečo také dokázala iba hlasom. Zrazu si spomenul na to, ako mu opisovali dianie zatiaľ čo sa on zvíjal na zemi. To svetlo, všetky tie pocity a to všetko iba kvôli jeho kriku. Je možné aby.......

„Matka.......mám poslednú otázku. Je možné, že to Zlo, o ktorom ste vravela. Je možné, že to boli bývalí vyvolení?“ Všetci v miestnosti zatajili dych a neveriacky pozerali na Sama. Netušili ako mu to tak rýchlo došlo. Ako prvá, prerušila ticho, Matka: „Áno, boli to predchádzajúci vyvolení, ktorí podľahli svojim schopnostiam.“ Presne túto odpoveď Sam nechcel počuť.

„Dopadnem tak aj ja? Pokúsim sa aj ja zničiť svet?“ Tváre, z ktorých iba pred malou chvíľou zmizli udivené výrazy, teraz priam zbledli. Jedine Matka si udržala chladný výraz tváre.

„No, nemôžem na sto percent povedať, že nie......“

„Ako môžete niečo také povedať?!“ Skočil Teo do reči Matke. „Veď to zvládol. Vrátil sa späť a nepodľahol, tak ako mu môžete niečo také povedať. Nevi.......“

„Teo dosť!“ okríkol ho Ethan, „Nechaj Matku dopovedať to, čo chcela.“

„Ďakujem Ethan. Teo, vieš.....aj tí dvaja prešli rituálom v poriadku, no tak veľká sila ich zviedla na cestu zla. Preto nemôžem povedať, či bude Sam dobrý alebo zlý. To všetko je na tebe Sam,“ Matka nasmerovala svoj pohľad naspäť na Sama, „Budeš to mať ťažké. Slabší démoni sa ťa budú snažiť využiť a tí silnejší zabiť. Budeš musieť bojovať s nutkaním získať ešte väčšiu silu, ktorú ti bude zlo ponúkať. Ale ak toto všetko zvládneš tak svet bude prosperovať s tebou.“

Sam sa poobzeral okolo seba. Pozrel na Matta stojaceho v rohu miestnosti, na Mikyho, ktorý ešte stále stál vedľa sediacej Matky. Na Tea, ktorý mal ústa zapchaté Ethanovou rukou a nakoniec na Ethana. Nečervenal sa. Nemyslel na tie úchylnosti, ktoré s ním v tom sne robil. Myslel na to, čo by sa stalo, ak by to nezvládol. Nevedel si predstaviť, že by niekomu z nich ublížil. Nikdy nikomu neubližoval, nikdy sa nikomu nesmial, nikdy nikoho neurážal a to všetko iba preto, že neznášal pocit, že by niekomu ublížil.

„Rozumiem, hlavne sa nenechať zviesť,“ preniesol ticho Sam.

„Ethan, som už unavená, pôjdem späť.“

„Chápem, ďakujem za pomoc, netreba Vám pomôcť?“ Ethan pohotovo vystrelil na nohy a už stál pri Matke.

„Netreba, mám tu Mikyho,“ kývla hlavou na postavu týčiacu sa vedľa nej. Samovi pri tom mene stiahlo žalúdok. Hneval sa na naňho. Mali spolu lepší vzťah, ako akýkoľvek súrodenci a on sa mu akosi zabudol zmieniť o existencii sveta plného nadprirodzena.

Pozrel sa mu do tváre. Miky sa na neho smutne usmial. Chcel mu opätovať úsmev, naozaj chcel, no pocit zrady a sklamania v ňom prevládal a preto opäť sklonil hlavu. Tichou miestnosťou sa ozýval iba zvuk Matkiných, šúchavých krokov. Miky vždy chodil ako duch, nikdy ho nebolo poriadne počuť. Sam stále upieral svoj zrak do zeme.

„Oh Sam, ešte jedna vec,“ Matka sa otočila vo dverách pričom jej prameň šedivých vlasov spadol do tváre a Sam si až teraz všimol aké husté a dlhé ich má. Okrem jej sivých vlasov, nič nemohlo dokázať, že táto žena, zažila Hitlera. Doslova. „Nájdi si niekoho s kým budeš môcť zdieľať svoje pocity. Pomôže ti to,“ vetu síce smerovala Samovi ale pozerala sa na Ethana, ten iba smutne dvihol kútik úst. To sa hráš na zoznamku alebo dohadzovaciu agentúru? Tam sa vráť čarovať bosorka! Sam ju, za túto nepriamo ale očividnú narážku, mal sto chutí poslať do teplých krajín a nie len v myšlienkach.

„Chápem, pokúsim sa,“ odpovedal jej s falošným úsmevom. Matka iba prikývla a otočila sa na odchod. Sam sa nechtiac pozrel na Ethana a ten si to všimol. Chlapec okamžite odvrátil hlavu, akoby práve dostal poriadnu facku. Ešte aj farba jeho tváre začala chytať odtieň ako po údere.

Po odchode Matky a Mikyho v miestnosti zavládlo napäté ticho, ktoré sa rozhodol prerušiť až Matt.

„Je skvelé, že si v poriadku,“  prešiel k Samovi a postrapatil mu vlasy, „no práca nepočká, musím isť.“ Matt sa vybral ku dverám, ale po ceste ešte dosť okatými posunkami zavelil Teovi.

„Ah, ja vlastne tiež musím....mám tam ešte tie portfólia. Som rád, že si v poriadku,“ keď prechádzal okolo Sama, žmurkol naňho a už ich nebolo.

 Sam ostal v kancelárii sám s Ethanom. Predchádzajúce ticho sa zmenilo na to najtrápnejšie aké kedy zažil. Samovi sa v hlave prehrávali obrazy z jeho sna. Krv sa mu nahrnula do tváre a tak ju znovu sklonil k zemi. Sedel sám v miestnosti s osobou, ktorá jeho city nikdy opätovať nebude a on aj napriek tomu, že si bol toho vedomý, nebol schopný sa lásky k nemu vzdať. Ja tie svine zabijem, rozčuľoval sa.

„Idem domov, som unavený,“ postavil sa a smeroval k dverám.

„Sam,“ oslovil ho Ethan a Sam, aj keď nechcel, zastal. „Je všetko v poriadku? Čo znamenali tie pohľady? Stalo sa niečo o čom nevieme?“ Áno, to že som si to s tebou v mojom sne rozdal a brutálne som si to užíval. No už len toto ti zavesím na nos. Sam iba záporne pokrútil hlavou.

„Tak dobre,“ Ethan ho zišiel neveriacim pohľadom, niečo sa mu nezdalo. „Hodím ťa domov?“

„Nie, zvládnem to sám.“

„Si si istý?“

„Stopercentne.“

„Ale ak by si sa cítil zle, zavolaj mi,“ Sam už chcel, čím skôr odísť a tak prikývol. „Zajtra sa porozprávame, čo bude ďalej.“ Chlapec na nič viac nečakal a opustil kanceláriu. Pri otváraní dverí narazil do niečoho tvrdého, zarazilo ho to. Pred dverami sa krčil Teo a držal si hlavu. Matt iba šokovane preskakoval z Tea na Sama a naspäť.

„Ževraj veľa práce, hej?“ Sam si založil ruky vbok a zavrel za sebou dvere od kancelárie. Teo sa iba ospravedlňujúco usmial a šúchal si boľavé miesto na hlave, kde ho trafili dvere.

„Tak, čo? Nejaké pikošky?“ Matt rýchlo otočil tému smerom, kde ju od začiatku chcel mať.

„Nebyť toho, že som ultra unavený, tak ťa odbijem nejakým vtipným komentárom,“ poznamenal Sam a zobral kabát, ktorý mu Matt  podával.

„Nevešaj hlavu,“ povzbudil ho Teo, ktorý práve zdvíhal svoje telo zo zeme. „Choď si oddýchnuť. Ani Rím nepostavili za jeden deň.“ Samovi začínalo vadiť ako riešia jeho neopätovanú lásku, aj keď si bol celkom istý, že im o nej nikdy nepovedal.

„Teo má pravdu. Mal by si si ísť oddýchnuť, šéf ti dá zajtra určite zabrať.“

„Zajtra budem rád keď sa vôbec postavím z postele, všetko ma bolí,“ posťažoval sa Sam cestou k výťahu. Rozlúčil sa s nimi a nastúpil do výťahu.

„Drž sa, ak by si niečo potreboval, tak zavolaj.“

„Jasné,  čokoľvek,“ žmurkol na neho Teo. Sam iba prikývol, cítil sa ako dieťa, ktoré potrebuje opateru 24/7. Určite, vám budem tu teraz všetkým vyvolávať, ne? Dvere výťahu sa zavreli a Sam sa pousmial nad Teovým zvýraznením ČOKOĽVEK. Teo bol jednoducho zvrhlé prasa. Sam sa usmieval celý čas vo výťahu. Bol vďačný bohu za tých dvoch, zbožňoval ich neškodné flirtovanie. Cesta výťahom sa mu zdala nekonečná, bol niekde medzi prvým a prízemím keď sa mu zakrútila hlava a podlomili nohy. Sunul sa tvárou k zemi. Najprv si uvedomil, že výťah stojí a až neskôr to, že aj on. No státím sa nedalo nazvať to, že skôr ležal rozvalený na širokej, vypracovanej hrudi. Prvé, čo ho napadlo bolo, že Ethan použil nejaký zo svojich trikov, no keď dvihol hlavu zbadal pár zelených očí a blonďavú ofinu.

„P...pardon,“ ospravedlnil sa Sam, keď si uvedomil, že mu tak trochu fetuje košeľu.

„Ste v poriadku ?“ skoro mu prasklo srdce. Jeho hlas bol taký zamatový a sladký, bol to ten hlas, ktorý vás v noci prinúti vyvrcholiť. „Áno alebo nie?“ až s týmito slovami si Sam uvedomil, že na neho celý čas iba civel. Zaujal ho ten sladký úsmev, ktorý mu venoval.

„Áno,“ búrlivo prikyvoval hlavou až mu vlasy vliezli do úst. Zaskočilo ho to a tak nahodil, úprimne zhnusený výraz z vlasov v ústach. Jeho záchranca sa začal smiať, čo ho šokovalo ešte viac. Jeho vlasy, oči, úsmev a teraz smiech, Samovi neskutočne pripomínal anjela.

„Mohli by ste prosím uvoľniť ten výťah?!“ osopil sa na nich strážnik a Samovi došlo, že celý čas stáli v dverách od výťahu.

Toto stretnutie ho vyviedlo z miery najviac tým, že si uvedomil, že Ethan nie je jediný, ktorý mu vyvoláva podobné pocity. Samozrejme neboli také intenzívne, ale boli tam.

„Mali by sme sa presunúť, nemyslíte?“ usmieval sa naňho anjel. Sam nestihol nič povedať a už nasledoval jeho chrbát. Bol mu tak veľmi podobný. Široké ramená, úzky pás, pekný zadok, dlhé nohy a úctyhodná výška, ktorá ho nútila zakloniť hlavu ak by sa mu chcel pozrieť do tváre. Vyzerať sexi je nejaké základné pravidlo, na prijatie do tejto firmy? Ale hovno....to by ma sem potom nevzali. Anjel zastal pri gaučoch oproti recepcii a naznačil Samovi aby si sadol.

„Ja som Thomas,“ podal mu ruku. Stisk mal pevný, no nie tak ako Ethan. Dodnes si pamätal silu Ethanovho stisku pri ich prvom stretnutí, mal po ňom ešte dva dni odtlačky. Samozrejme obrazne povedané.

„Sam.“

„Takže Sam, ste v poriadku? Nevyzerali ste na to,“ Thomas nahodil tak neskutočne starostlivý pohľad až mu poskočilo srdce.

„Áno som, iba sa mi trochu zatočila hlava, to je všetko,“ Sam sa pokúsil o úsmev, no pripadal si akoby bol opitý a vôbec mu to nešlo.

„Takže vás môžem nechať ísť samého?“

„Áno, idem domov a nie je to ďaleko,“ aj keď by nemal no cítil sa nejako sklamane potom, čo mu odpovedal. Je možné, žeby našiel osobu, ktorá by mohla nahradiť Ethana? Mohol by sa prestať konečne trápiť tou neopätovanou láskou? Ale takto rýchlo? A v práci, kde už nejakú tú dobu pracuje? Za skúšku to stojí, nie?

Sam sa postavil na odchod, no cestu mu skrížila madam Mdloba, ktorá sa mu znova rozhodla zahmliť pred očami a podlomiť nohy. Sam sa zosypal na Thomasa, no ten tento nečakaný počin nečakal a tak nápor jeho tela nezvládol a zvalil sa s ním na zem. Keď si Sam uvedomil, že vo vstupnej hale otvorene leží na sexi chlapíkovi, začal sa štverať na nohy a ospravedlňovať sa.

„Nevadí, nič sa nestalo,“ smial sa Thomas.

„Nezranil som vás nejako?“

„Ja som v poriadku ale vy očividne nie. Takže prepáčte, ale nemôžem vás nechať ísť samého, v takomto stave,“ Samovi sa nahrnula krv do tváre. Môže si priviesť tohto anjela domov? Nebude sa na neho vesmír hnevať? Nebude sa mu to Karma snažiť oplatiť ? Srať na to.....mysli niekedy aj na seba Sam! Znovu si vynadal.

„Em....dobre?“  Sam si definitívne priznal, že sa sám bez pomoci domov nedostane a taktiež si priznal aj to, že tohto sexi chlapa doma chce, aj keby mu za to Karma prišla osobne kopnúť do zadku a možno aj do predku. Thomas sa usmial a hlavou mu naznačil aby ho nasledoval. Došli až ku čiernemu luxusnému BMW a s Thomasovou pomocou sa do neho posadil. Celú cestu domov sa s ním rozprával. Vymyslel si príhodu o chorobe aby zakryl celú tú “SOM VYVOLENÝ“ vec. Zaparkovali pred jeho bytom a Thomas mu pomohol až do postele.

„Tak ja už pôjdem, poriadne si oddýchnite.“ Teraz je ten čas! Buď teraz alebo nikdy!

„Nechceš tu zostať?“ Vážne som mu zatykal ? Thomas sa na neho nechápavo pozrel.

„Na čo?“

„No.....robiť mi spoločnosť?“ Sam mal už zas krv v tvári.

„Ale nevravel si, že si chceš oddýchnuť? Že si unavený?“ Bingo! Zatykal aj on mne.......je to na dobrej ceste.

„To počká.“

„Obávam sa, že to nepôjde,“ usmial sa Thomas a Samovi sa zastavilo srdce.

„Prepáč, zdržiavam ťa od práce, však,“ vytlačil zo seba a vyčaroval ten najsúcitnejší úsmev aký dokázal.

„Tak to nie je,“ priznal.

„A ako potom?“ Sam už nevedel, čo v tom bolo. Kurva Sam......veď on je hetero jak vyšitý, otvor oči, si slepý alebo si iba nadržaný chuj!? Tento krát si vynadal poriadne tvrdo.

„No nemôžem zaručiť, že sa o nič nepokúsim,“ usmial sa a poškrabal sa vzadu na krku. Si chuj.....len nie nadržaný ale domýšľavý.

„A kto povedal, že je to zakázané?“ síce to Sam povedal sebaisto, no vo vnútri ho začali zožierať pochybnosti. Je správne sa s ním hneď vyspať? Nerobí to z mňa niečo ako kurvu?

„Si si tým istý?“ Thomasov pohľad sa zmenil z anjela pomáhajúceho ľuďom, na diabla bažiaceho len po jednom......zožrať zaživa to čo sa pred ním práve nachádza. Z toho pohľadu sa Samova krv začala hromadiť v iných partiách ako bola tvár.

„Stopercentne,“ vydýchol.

Thomas neváhal ani sekundu. Dvoma krokmi prekonal vzdialenosť medzi ním a posteľou a už sa na štyroch skláňal nad Samom a robil mu dokonalú prehliadku mandlí. Jazykom plienil chlapcove ústa a rukami začal mapovať jeho telo. Modrooký mu nechcel ostať nič dlžný a tak mu začal jazykom vracať jeho nájazdy.  Zašiel mu rukami do vlasov a vzdychol nad ich hebkosťou. Cítil sa akoby práve strčil ruku do obláčika. Blonďák mu medzitým stihol vyhrnúť tričko pod krk a rukami začal spracovávať jeho bradavky. Sam sa už nevládal držať späť. Strhol z Thomasa tričko čím prerušil ich bozk, naklonil sa, že ho zbaví aj nohavíc, no anjel ho zatlačil chrbtom do matraca a jazykom začal prechádzať po jeho krku. Prešiel po kľúčnej kosti, cez bok hrudníka a zabočil k pravej bradavke. Zasa ju začal lízať pričom druhou rukou zablúdil do Samových nohavíc. Prešiel mu po penise pričom chlapec zavzdychal; Thomas ho veľmi rýchlo dostával na hranicu blaha. Keď blonďák uznal, že jednej bradavke venoval už dosť času, tak prešiel na druhú, s ktorou urobil to isté a nakoniec sa ústami vybral nižšie zanechávajúc za sebou vlhkú cestičku jazykom a zopár cucflekov. Keď tvárou narazil na drsnú látku riflí nespokojne sa zamračil a začal ich rozopínať. Stiahol mu ich naraz aj s boxerkami. Zrazu si vzal celý Samov penis do úst a zo Samovho hrdla sa vydral ston plný slasti. V tichej miestnosti sa ozývali iba mľaskavé zvuky a chlapcove vzdychy. Thomas strčil prsty do Samových úst a nechal ho nech ich poriadne nasliní, zatiaľ čo je ho mužstvo stále spracovával ústami. Keď uznal, že má už dosť vlhké prsty, vytiahol ich a neomylne nimi zamieril do Samovho otvoru. Strčil tam hneď oba naraz, načo modrookým prešla prudká bolesť. V jeho zadku nikdy nikto nebol, a tak to bol pre neho dosť nepríjemný zážitok.

„Spomaľ,“ dostal zo seba cez vzdychy Sam.

„Nemôžem, už nemám čas. Musí to byť ešte dnes večer,“ Sam nechápal o čom to vraví, no keď doňho strčil tretí prst väčšina slasti zmizla a nahradila ju číra bolesť.

„Prestaň to bolí,“ Sam sa z toho snažil nejako dostať, no Thomasov nenávistný pohľad ho prišpendlil k matracu.

„Drž hubu, nemienim zomrieť kvôli tomu, že ty si baba a nevydržíš kúsok bolesti,“ všetka neha a láskavosť bola preč. Už to nebol jeho anjel. Bol to čistokrvný a chladný démon. V Samovej tvári sa zjavilo zdesenie a hrôza. Nevedel, čo má s ním Thomas v pláne. Na anjelovej tvári sa zjavil úškrn.

„Aj tak sa mi tento výraz páči viac,“ zasmial sa a s prstami ešte stále v Samovom otvore, začal nepríjemne prudko pohybovať. Sam kričal nech prestane, chcel sa od neho dostať, no nevedel sa pohnúť. Jediné čo ním pohlo, boli kŕče z veľmi občasnej slasti. Samovi sa do očí začali drať slzy, keď vtom ho prsty opustili. Sam so zavretými očami nevedel čo sa deje, no očakával príchod niečoho väčšieho, čo so sebou prináša oveľa väčšiu bolesť. Ale keďže nič neprichádzalo, tak otvoril oči. To čo zbadal ho prekvapilo ako ešte nič.

Oproti nemu sa týčil Ethanov chrbát a držal Thomasa pod krkom prirazeného k stene.

„Ethan?“

„Drž hubu! Nemal by si liezť do postele s každým kto ti navrhne pomoc!“ vylieval si na neho zlosť. Sam sa chcel za túto poznámku hnevať, no veľmi dobre si uvedomoval, že si za to môže sám. „Čo tu chceš? Tvoj rajón je na opačnom konci planéty!“ presmeroval svoju zlosť na Thomasa.

„Oni ma sem poslali,“ sipel.

„Prečo?“

„Kvôli nemu,“ sťažka odpovedal a prstom ukázal na Sama. „Oni ho chcú a ja im ho mám priniesť do dnešnej polnoci.“ Ethan zaťal voľnú ruku v päsť.

„To už takto skoro? Ako sa o tom dozvedeli?“ Thomas nič neodpovedal, iba naprázdno otváral ústa. „Hovor!“ okríkol ho Ethan a päsťou tresol do steny takou silou až opadla omietka a zostala v nej poriadna diera. No jasné a opravy zaplatím ja, nie? Pomyslel si Sam.

„Ethan....“

„Ty drž hubu! A ty hovor!“ druhá rána hneď vedľa blonďákovej hlavy a druhá diera v stene.

„Ethan!“ okríkol tento krát Sam jeho.

„Čo kurva chceš?!“ vrátil mu to rovnakou intenzitou, no hlavu na neho neotočil.

„Mám pocit že on nemôže.....“

„Ty sa ho ešte zastávaš? Čo si ty za masochistu? Vieš vôbec, čo sa ti chystal urobiť?“

„Ethan, ja myslím, že on nemôže rozprávať kvôli tvojej ruke. Už nemá skoro žiaden kyslík,“ podotkol Sam. Ethan si všimol namodralý odtieň Thomasovej tváre. Povolil stisk, no krk mu nepustil. Jedným prudkým pohybom, ho hodil vedľa Sama na posteľ. Až teraz prešiel Sama pohľadom. Chlapec sa pod týmto pohľadom začervenal. Zdá sa mi to alebo....... Sam prižmúril oči aby lepšie videl. Zaostril na Ethanovu tvár.  No to ma poser.....Sam si uvedomil, že to čo vidí je vzrušený pohľad, presne taký aký videl na Thomasovej tvári na začiatku tohto všetkého. No keď si uvedomil prečo, ihneď jeho červeň nabrala stupeň alá zrelá paradajka a zakryl sa perinou až po krk. Ethan presmeroval pohľad zo Sama na Thomasa, ktorý ešte stále lapal po vzduchu. Chytil ho za nohu a stiahol na kraj postele, kde ho svojou nohou pritlačil.

„Hovor alebo skončíš ako žrádlo pre Samovho škrečka!“ vyhrážal sa Sam. Ja nemám škrečka o čom to trepe? Sam sa radšej do tejto debaty nepripájal a len ticho sledoval tento výjav.

„Ja nič neviem. Viem iba, že to zistili na základe nejakého svetla a lokačným kúzlom ho našli. Poslali ma aby som si ho získal a priniesol,“ vysvetľoval a kŕčovito zvieral Ethanov členok.

„A to ti na to dali tak málo času? Netrep, vyklop to! Všetko!“ Ethan na konci už reval na také decibely až si Sam myslel, že bude musieť jeho hlasivky naháňať po izbe.

„Kurva, prestaň, rozdrvíš mi hrudník!“ opätoval mu krik Thomas.

„Veľmi dobre vieš, že mne to problém nerobí,“ precedil Ethan cez zuby a tlak na Thomasov hrudník ešte zvýšil. Ten zreval od bolesti.

„Ja som im vravel, že je to nemožné, no oni sa mi vyhrážali Elimináciou 3, nikto nechce Elmináciu 3 Ethan, nikto!“ panikáril Thomas.

 „Tak fajn,“ Ethan zložil nohu z jeho hrude a založil si ruky do vrecka, ešte raz ich oboch prešiel pohľadom a jeho oči nabrali nový plameň hnevu. Otočil sa chrbtom a s ľadovým kľudom preniesol: „Tak tu máš Elimináciu Ethan.“ Vážne? To nemáš lepší slogan? Pomyslel si Sam, no  jeden Ethanov kop z otočky, ktorý Thomasovi odtrhol hlavu od tela ho vytrhol z myšlienkových pochodov.

S vytreštenými očami a bradou až niekde u pani Slánskej na prízemí sledoval Thomasove nevládne telo a jeho hlavu na opačnom konci izby. Divadlo však netrvalo dlho, za chvíľu začalo Thomasove telo žiariť a nakoniec sa rozpadlo na prach, ktorý sa prepadol sám do seba. Sam nikdy nevidel niečo také.

„Zajtra začneš s tréningom sebaobrany,“ oznámil Ethan. „A už nikdy s nikým nelez do postele,“ preniesol a prepichol ho ľadovým pohľadom.

„Čože? To teraz kvôli jednej chybe mám mať celibát?“

„Nie, môžeš spať s ľuďmi, ktorým môžeš stopercentne veriť.“

„A to je kto, prosím ťa?“

„Ja,“ toto slovo vyšlo z Ethana až nečakane potichu. Samove srdce prestalo byť a nemo sledoval Ethana. Ten sa však jeho pohľadu vyhýbal. Chvíľu tam len tak nemo stáli a Ethan potom proste zmizol.

Čože? Ty kretén, keď niečo také povieš, tak sa správaj ako chlap a prevezmi zodpovednosť! Baba! Prečo ja milujem takého kreténa?

„KRETÉN!!“ Uľavil si Sam nahlas.